Začiatok 20. storočia

Ako sa obec rozširovala a vzmáhala, stalo sa čoraz dôležitejším jej zásobovanie potravinami a vecami dennej spotreby. Od druhej polovice 19. storočia sa na celom území Slovenska zakladali potravné a spotrebné družstvá. Ich členovia si určovali kto bude vedúcim obchodu a časť čistého výnosu pripadla jednotlivým členom. Bola to forma svojpomoci pri nákupe a predaji vlastných prebytkov a výrobkov.

Roku 1905 v novembri vzniklo Kubašské spotrebné a odbytové družstvo na dobu 25 rokov. Jeho účastniny mali hodnotu 10 korún a účelom bol predaj lacného a kvalitného tovaru a sprostredkovanie predaja vlastných výrobkov. Prihlásilo sa 85 členov, ktorí si zakúpili 339 účastnín. Prvým predsedom sa stal miestny notár Ján Gotsch. V roku 1913 malo už družstvo 108 členov s majetkom v hodnote 3134 korún. Čistý zisk bol 159 korún. V roku 1918 bolo 204 členov s 2008 účastninami. V roku 1921 sa družstvo premenovalo na Potravné družstvo v Kubachoch – pre obce Kubachy a Kravany. Družstvo prežilo obe vojny a zaniklo v roku 1950 fúziou s Jednotou. Naposledy malo 158 členov s 561 podielmi a ročným ziskom 11.000 korún.

Obyvatelia obce radi a dobre obrábali svoje polia. Mnohí z nich chodievali počas žatvy vypomáhať do okolitých obcí, pri čom si dobre zarábali. To im umožnilo zadovážiť si ďalšiu pôdu. V roku 1905 sa na popud Jozefa Ivana združilo 75 občanov a založili si spolok Ivan a spol. V lučivnianskom chotári si zakúpili 450 ha zeme. Pásli na nej dobytok, lúky kosili a seno si rozdeľovali. Časť pozemkov im bola okolo roku 1930 vyvlastnená pre firmu Baťa vo Svite.

Roku 1906 sa na krátky čas názov obce Kubachy pomaďarčil. Vymyslené Hernádfalu (Hornádska dedina) sa používalo len do vzniku prvej Československej republiky.
Roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. Nebolo takmer domu, z ktorého by niekto nenarukoval na front. Rukovali aj učitelia. Hospodárska situácia v obci sa zhoršovala.
Roku 1916 v septembri vypukol požiar a v dôsledku silného vetra sa rozšíril na celú dedinu. Zhorel kostol s vežou, 140 domov aj s hospodárskymi objektmi. Zhorela časť úrody. Požiar hasili hasiči až zo Spišskej Novej Vsi a pomáhalo aj vojsko. Najhoršie bolo, že muži boli na fronte. Niektorí dostali dovolenky, ale následky požiaru museli znášať najmä ženy, deti a starí ľudia.
Z frontu sa už nikdy nevrátilo 18 mužov. Dva kostolné zvony boli tiež zrekvirované na surovinu. Bol to veľký zvon sv. Michala z roku 1763 a menší zvon Panny Márie z roku 1797.