Povojnový vývoj

Hneď po oslobodení (oslobodenie obce – 27. januára 1945) vznikol v obci revolučný národný výbor, ktorý sa snažil odstrániť následky vojny a zaistiť normálny život. Povojnová averzia voči Nemcom mala za následok aj odstraňovanie všetkých názvov obcí a miest, ktoré mali nemecký charakter. Doplatili na to i Kubachy. Komisia vymyslela názov podľa potoka Bystrý: Spišské Bystré.

2. augusta 1948 došlo k úradnému premenovaniu obce. Bývalý obecný úrad sa premenoval na miestny národný výbor. Jeho prvým predsedom sa stal Ján Bendík a tajomníkom Pavol Šimonovič.
Roku 1948 bola obec elektrifikovaná a zavedené autobusové spojenie okolitých obcí s Popradom.
Roku 1950 si skupina občanov založila prvé JRD na cirkevnom majetku Kamenec. Predsedom sa stal Michal Kundis. Pretože však nešlo o skúsených roľníkov a rozloha pôdy bola malá, výsledky hospodárenia neboli dobré. Agitácia ostatných roľníkov a gazdov do družstva trvala 7 rokov. 8.septembra 1957 bolo založené riadne JRD. Predsedom sa stal Ján Martinko. Malo 169 členov, ku ktorým pristúpilo ešte 59. Vývoj a dejiny družstva sú dobre opísané v kronike obce a poľnohospodárskeho družstva.

Stavebný rozvoj obce úzko súvisel s celkovou zmenou životného štýlu v socialistickom štáte. Roku 1959 bolo postavených 16 domov. Postupne sa obec rozširuje, dostáva nové ulice a rodinné domy.

Roku 1957 bol postavený kultúrny dom aj s kinom a zavedený rozhlas.
V rokoch 1959-1960 bola postavená nová škola s 13-17 triedami. Postupne pribudla družina a v roku 1989 telocvičňa.
V rokoch 1961-1963 postavili obchodný dom s reštauráciou, cukrárňou a dom služieb.
Roku 1971 bola postavená nová administratívna budova pre MNV.
Roku 1974-1976 bol zavedený vodovod. Potok Kubašok, ktorý v roku 1974 spôsobil veľkú povodeň bol zregulovaný v roku 1978.
Roku 1982 sa začalo s výstavbou kanalizácie.

Cirkevný život bol v dôsledku politickej situácie odsunutý do úzadia, no väčšina obyvateľstva si svoje náboženské povinnosti plnila. V roku 1969 farár Štefan Milan začal s opravou fary a kostola. V 1978 roku bola strecha kostola pokrytá medenou krytinou. Za kňaza Jozefa Jaraba sa prebudovala fara a vnútro kostola vyzdobili reliéfy Petra Hložníka a socha sv.Archaniela Michala od akad.sochára Hudzíka.

Na kultúrnom živote obce sa vždy najviac podieľala škola s učiteľmi a žiakmi. V obci vzniklo tiež viacero spolkov a organizácií, z ktorých každá má svoju kroniku. Významnú úlohu zohrával v kultúrnom živote aj kultúrny dom a kino.

Športová činnosť dostáva základy už v škole. V obci je veľmi obľúbený futbal. Od roku 1948 sa hrajú úspešne rôzne súťaže. V roku 1965 bolo dobudované aj futbalové ihrisko. Pekné výsledky dosahujú lyžiari.
Prvý lyžiarsky vlek dostali v roku 1982 a moderné vleky TATRA-POMA v roku 1988 v Kubašku.

Hasičský zbor – má veľmi dlhú tradíciu a jeho členovia dosahujú popredné miesta v krajských a okresných súťažiach. Majú vybudovanú peknú požiarnu zbrojnicu, v ktorej je okrem modernej, uložená i historická hasičská technika. Vlastnia i chatu v Kubašku.

Ľudová kultúra sa v Spišskom Bystrom neustále vyvíja. Zvyky a obyčaje si miestne obyvateľstvo uchováva v pôvodných ale aj zmenených formách. Veľmi zaujímavou je architektúra a zástavba obce. Rodinný a spoločenský život v mnohom zachováva staré tradície, iné prispôsobuje súčasnosti. Vzťah k pôde, poľnohospodárskej i živočíšnej výrobe, remeselná zručnosť a nesmierna vynaliezavosť ako prežiť v každej dobe, je pre obyvateľov celej Hornádskej kotliny typická. Ľudový odev, nárečie, celá oblasť ústnej slovesnosti a hudby je v obci živá.