Počas ČSR

Po skončení prvej svetovej vojny 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. Muži, ktorí sa vrátili z vojny našli Kubachy v biede, ktorá bola znásobená následkami nedávneho požiaru. V obci zavládla na krátky čas nekontrolovateľná situácia. Rozumnejší občania založili Obecnú radu, ktorej sa podarilo pomery v obci spacifikovať. Prvým starostom sa stal Martin Bednár Mekeleš, podstarostom Michal Orolín.

Roku 1921 bolo v obci 1370 obyvateľov. Z nich 1269 Slovákov, 5 Nemcov, 8 Maďari a 88 Poliakov. V roku 1930 už bolo 1500 obyvateľov, roku 1940 len 1579 a až v roku 1948 prekročil počet obyvateľov 1700, akým bol stav v roku 1910.

Pozemková reforma a jej príprava posilňovala agrárnu stranu a sľubovala roľníkom pôdu z biskupských majetkov. Sľuby sa zväčša nesplnili, ale viedlo to k prudkej politickej diferenciácii v obci.
Roku 1921 na náklady Spišského biskupstva prebudovali “nižnú” školu. Riaditeľom školy sa stal František Hagovský až do svojho penzionovania v 1940 roku. Málokto sa o obec natoľko zaslúžil, ako on. V tomto roku bola obnovená pošta. Štátnym úradníkom – notárom sa stal Jozef Králiček.

Roku 1925 sa pod patronátom spišského biskupa Jána Vojtašáka začal prestavovať kostol. Práce sa začali koncom apríla. Projekt prestavby vyhotovil arch. L. Ursínyi zo Spišskej Novej Vsi, staviteľom bol Jozef Šašinka z Popradu. Kostol bol vysvätený 29. septembra 1926. V tomto roku bola odvodnená – meliorovaná, časť chotára Breze.
Roku 1926 sa v škole zriadila IV. trieda, pretože sa zvýšil počet žiakov na 238. V roku 1931 bola zriadená aj V. trieda so samostatným učiteľom.
Roku 1927 bolo na podnet farára Jána Dorníka a učiteľa Františka Hagovského založené Úverové družstvo s neobmedzeným ručením v Kubachoch, a to aj pre Kravany. Jeho účelom bolo výhodne uchovávať vklady členov a dávať im pôžičky. Družstvo malo 55 členov so 140 podielmi. V roku 1942 už malo 272 členov s 324 podielmi. V roku 1932 disponovalo družstvo kapitálom 550.000 korún. Pôsobilo ku prospechu obce a občanov. Socialistické peňažníctvo v roku 1952 ho zlúčilo so Štátnou sporitelňou v Poprade.

V 30. rokoch sa v Kubachoch začali presadzovať socialisti a komunisti. Boli podporovaní jednak z okresnej centrály a tiež z Vikartoviec, ktoré boli známe revolučným duchom. Roku 1937 v Hranovnici-Dubine, ktorá patrila firme Glesinger vypukol štrajk o zvýšenie miezd. Robotníci z Kubách sa tiež zapojili.

Počas druhej svetovej vojny narukovali aj viacerí mládenci z Kubách. Až druhá polovica roku 1944 bola viac poznačená vojnovými udalosťami.
22. septembra 1944 – po vypuknutí SNP, na ktorom sa zúčastnilo viac občanov, obsadilo Kubachy nemecké vojsko. Boje sa odohrali v blízkosti obce. Nemecké vojsko odišlo, ale robilo prípravu na obranu pred príchodom frontu.
V polovici januára 1945 odišli chlapi do lesov a ukryli sa, aby ich Nemci neodvliekli. 26. januára sa do obce prisťahoval oddiel maďarského vojska s tým, že tu počká na prechod fronty a dobrovoľne sa vzdá.
28. januára 1945 keď ľudia vychádzali z kostola, stretli prvú hliadku Červenej armády.