Poloha obce

Hornádska kotlina preniká do oblasti medzi Kozími chrbtami a severovýchodnými svahmi Nízkych Tatier v nadmorskej výške 620-800 m, dlhým úzkym výbežkom – Vikartovskou priekopou. V nej, na úpätí výbežkov Prednej hole v nadmorskej výške 674 m, 8 km od Popradu, v údolí Hornádu v západnej časti chráneného územia Slovenský raj, leží Spišské Bystré.

Vikartovce, Kravany, Spišské Bystré, Hranovnica, Spišský Štiavnik a Vydrník od Popradskej kotliny oddeľuje hrebeň Kozích chrbtov.

Spišské Bystré na východe hraničí s chotárom obce Hranovnica, na západe s chotárom obce Kravany, na juhu obec lemujú Nízke Tatry a na severe Kozie chrbty. V Kozích chrbtoch má Spišské Bystré hranice s katastrálnym územím Spišskej Teplice a Popradu (miestami hranice zasahujú aj do Popradskej kotliny). V Nízkych Tatrách obec hraničí s katastrálnym územím obcí Hranovnica, Kravany a Vikartovce.

Poľnohospodárska pôda je hlavne v severnej časti a okolo potokov. Sídelná časť je sústredená v historickej časti okolo kostola a pozdĺž cestnej komunikácii.
Technické vybavenie obce obsahuje napojenie na všetky základné siete (elektrina, vodovod, plyn, kanalizáciu s čističkou).

Spišské Bystré je s Popradom spojené dvoma cestami, po ktorých premáva autobus – cez Vysovú a cez Hranovnicu. Zo Spišského Bystrého cesta pokračuje na západ cez Kravany do Vikartoviec, potom už bez autobusového spojenia do Liptovskej Tepličky. Obec má dostatok spojení s Popradom autobusovou dopravou, s väzbou na železničné (aj letecké) spojenie z Popradu.
Tretia, stará cesta do Popradu, vedie popri cintoríne, cez Ugovec do Kvetnice (Karvak – Blumenthal).

Rozdelenie:

Lesy 1200 ha
Ostatná plocha 1303 ha
Poľnohospodárska pôda 950 ha
Orná pôda 600 ha
Trvalé trávnaté porasty 350 ha
Rozloha katastra 38 km2

PRÍRODNÉ POMERY

1. Povrch, stručná charakteristika dôležitých častí chotára a blízkeho okolia

Vikartovská priekopa (kotlina horného toku Hornádu)
Západná časť Hornádskej kotliny. Ohraničujú ju zo severu Kozie chrbty, na juhu a východe Nízke Tatry so skupinou Prednej hole. Na východe nadväzuje na Hornádske podolie. Priekopa predstavuje typ poľnohospodárskej krajiny s obcami Vikartovce, Kravany, Spišské Bystré, Hranovnica. Kotlinu priekopy budujú súvrstvia centrálneho karpatského flyšu – vápenité ílovce a pieskovce.
Vody odvádza tok rieky Hornád.

Kozie chrbty
Horský celok Kozie chrbty svojou východnou časťou sa dvíha nad Hornádsku a Popradskú kotlinu. Jeho hlavný chrbát dosahuje na Kozom kameni nadmorskú výšku 1255 m, potom mierne klesá cez Krížový vrch (1102 m) a Krížovú (941 m) do hlbokého zárezu fosílnej doliny pri Kvetnici.

Nízke Tatry

Predná hoľa
Vrch a samostatná časť Kráľovohoľských Tatier. Rozložitá hoľa tvaru pretiahnutého chrbta, s vrcholovou plošinou v najvýchodnejšej časti Nízkych Tatier. Posledný vrch severnej rázsochy, ktorú vysiela Kráľova hoľa. Z vrcholu ľahko môžeme zísť na Smrečinské sedlo. Prednú hoľu na východe ohraničuje Vernárska dolina a Vernárske sedlo, na severe Vikartovská priekopa, na západe horný tok Čierneho Váhu a na juhu pramenná oblasť Hnilca.
Priamo z vrcholu Kráľovej hole k Prednej holi vedie smerom na severovýchod spojovací chrbát cez Úplaz (1555 m), Smrečinské sedlo (1440 m). V tejto časti v nadmorskej výške nad 1000 m sa zachoval rovný povrch, do ktorého sa zarezávajú početné paralelné doliny ústiace do vikartovského výbežku Hornádskej kotliny. Z Úplazu odbočuje na Liptovskú Tepličku výrazná rázsocha Čertovice (1428 m) a z Prednej hole Človečia hlava (1265 m).

Smrečiny

Rozsiahla, vysoko položená krasová poľana (1400 m) v najvýchodnejšej časti Nízkych Tatier v skupine Prednej hole. Na západe ju ohraničuje Bystrá dolina, na juhu vrch Úplazu, na východe Predná hoľa a na severe dolina Závratné. Na okolí sa nachádzajú krasové javy – škrapy, krasové jamy, na okrajoch vyvieračky. Drevená hájovňa a coburgovský poľovnícky zámoček , upravený na turistické účely, počas Slovenského národného povstania používali partizánske jednotky. Po zatlačení povstania do hôr ich nemecké vojská vypálili. Zachovala sa len stará koliba salaša na západnej strane poľany.

Bystrá dolina

Najbližšiemu okoliu vládne Bystrá dolina. Bohato zalesnená dolina, dlhá 12,5 km, sa ťahá v severovýchodnej časti Nízkych Tatier. Jej osou je potok Bystrá. Dolinou prechádza asfaltová cesta až k odbočke na Závratné. Niekedy ňou premával dvakrát denne autobus, ktorý vozil lesných robotníkov pracujúcich v doline. Dolinou vedie modrá turistická značka do Smrečinského sedla. Tou istou farbou značeným chodníkom môžeme vystúpiť na Kráľovu hoľu. Modrá turistická značka umožňuje spojenie Spiša s Gemerom a Pohroním. V doline sa nachádza Vlčia chata (poľovnícka chata).