Krízová situácia je obdobie mimo času vojny a vojnového stavu, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení stanovených podmienok vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav, mimoriadnu situáciu.

(Zákon č.387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov)

Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.

Mimoriadnou udalosťou sa v našich podmienkach rozumie živelná pohroma, technologická havária, teroristický útok alebo kumulácia ich účinkov - katastrofa. (Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov)

Najčastejšími mimoriadnymi udalosťami, ktoré každoročne postihujú Slovenskú republiku, sú povodne, veterné smršte a snehové kalamity. Menej častými sú technologické havárie sprevádzané výbuchmi a rozsiahlejšie požiare.

Pojem krízový stav sa síce v súčasných platných právnych normách nevyskytuje, avšak jeho vysvetlenie podáva dokument „Terminologický slovník krízového riadenia a zásady jeho používania“, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 523 zo 6. júla 2005. Definícia znie:

„Právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru a rozsahu (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav). Je spojený so zlyhaním všeobecne platných postupov, nástrojov a mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného obmedzenia základných práv a slobôd“.

Pojem „krízového stavu“ teda,  na rozdiel od „krízovej situácie“ počíta aj s časom vojny a vojnového stavu.

Prehľad právomocí

prezident republiky	vypovedanie vojny	na základe rozhodnutia NR SR	Ústavný zákon č.227/2002
	vojnový stav	na návrh vlády SR (na celom území SR)	Ústavný zákon č.227/2002
	výnimočný stav	na návrh vlády SR (len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní).	Ústavný zákon č.227/2002
vláda SR	núdzový stav	len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní	Ústavný zákon č.227/2002
	mimoriadna situácia	ak rozsah zasiahnutého územia presiahne pôsobnosť okresného úradu, a obce, právnickej osoby a fyzické osoby	Zákon č.42/1994
okresný úrad v sídle kraja	mimoriadna situácia	ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu	Zákon č.42/1994
okresný úrad	mimoriadna situácia	vo svojom územnom obvode	Zákon č.42/1994
starosta obce	mimoriadna situácia	vo svojom územnom obvode	Zákon č.42/1994
podnikateľ	ohrozenie	vo svojej pôsobnosti	Zákon č.42/1994

 

 

Problematiku upravujú zákony:

• Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu 
• Zákon 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu mimo času vojny a vojnového stavu
• Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

 

zdroj - www.minv.sk

 

Keď zaznie siréna

KEĎ ZAZNIE SIRÉNA (mimo doby pravidelného preskúšania):

1. hrozí alebo vznikla mimoriadna udalosť,
2. podľa tónu signálu a dĺžky jeho trvania zistite, pred  čím vás varuje,
3. počúvajte následnú hovorenú informáciu vysielanú rozhlasom, televíziou alebo hlásením obecného (mestského) rozhlasu.

Varovné signály na varovanie obyvateľstva sú nasledovné:

a) „VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri
    možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti,

b) „OHROZENIE VODOU“ – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.

c) „KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania pre koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov
    mimoriadnej udalosti.





Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Hovorená informácia obsahuje:

      a) deň a hodinu vzniku alebo ukončenia ohrozenia,

      b) údaje o zdroji ohrozenia,

      c) údaje o druhu ohrozenia,

      d) údaje o veľkosti ohrozeného územia,

      e) základné pokyny na konanie obyvateľstva.

 

Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Preskúšavanie sirén:

• elektromotorických je spravidla každý druhý piatok v mesiaci o 12:00 hod,
• elektronických sirén je dva krát ročne, spravidla v júni a decembri.

Varovací systém sa nesmie preskúšavať:

a) v nočných hodinách,

b) v dňoch pracovného pokoja,

c) spôsobom, pri ktorom by mohla nastať zámena so skutočným varovaním obyvateľstva.

 

ČO UROBIŤ KEĎ ZAZNIE SIRÉNA (mimo doby pravidelného preskúšania)

 

1. okamžite sa ukryte

• pri pobyte mimo budovu – vyhľadajte čo najrýchlejšie úkryt, prípadne vstúpte do najbližšej budovy a požiadajte majiteľa o dočasné ukrytie (úkrytom môže byť napr. výrobný závod, úrad, kancelária, obchod, verejná budova, súkromný byt, dom a pod.),
• ak sa nachádzate v domácnosti – zhromaždite celú rodinu a byt neopúšťajte,
• ak máte deti v školách – nesnažte sa ich vyzdvihnúť, bude o ne postarané,
• v prípade, že cestujete automobilom a počujete varovný signál – zaparkujte a vyhľadajte úkryt v najbližšej budove. Ukrytie neuskutočňujte, keď zaznie varovný signál ohrozenie vodou.

2. zatvorte okná a dvere

• vytvorte izolovaný uzavretý priestor – uzavrite a utesnite okná, dvere a vetráky, odstavte klimatizáciu (netesnosti prelepte páskou, väčšie netesnosti môžete utesniť tkaninami namočenými vo vode s rozpustnými saponátmi, penovou hmotou, tmelom a pod.),
• uzavretím priestoru znížite pravdepodobnosť vlastného ohrozenia.

3. zapnite rádio alebo televíziu

• sledujte vysielanie rozhlasu a televízie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov - dozviete sa informácie o tom, čo sa stalo, prečo bola spustená siréna a varovanie obyvateľstva a čo sa bude ďalej robiť,
• v prípade výpadku elektrického prúdu využite rádioprijímač na batérie,
• telefonujte len v súrnom prípade, nezaťažujte telefónne linky, najmä nevolajte čísla tiesňového volania. Ťažko sa dovoláte a zbytočne tým komplikujete činnosť záchranárov, ktorí telefónnu sieť prednostne potrebujú.
  
  
  
  

zdroj - www.minv.sk