Navigácia
Obsah
Krízová situácia je obdobie mimo času vojny a vojnového stavu, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení stanovených podmienok vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav, mimoriadnu situáciu.
(Zákon č.387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov)
Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.
Mimoriadnou udalosťou sa v našich podmienkach rozumie živelná pohroma, technologická havária, teroristický útok alebo kumulácia ich účinkov - katastrofa. (Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov)
Najčastejšími mimoriadnymi udalosťami, ktoré každoročne postihujú Slovenskú republiku, sú povodne, veterné smršte a snehové kalamity. Menej častými sú technologické havárie sprevádzané výbuchmi a rozsiahlejšie požiare.
Pojem krízový stav sa síce v súčasných platných právnych normách nevyskytuje, avšak jeho vysvetlenie podáva dokument „Terminologický slovník krízového riadenia a zásady jeho používania“, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 523 zo 6. júla 2005. Definícia znie:
„Právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru a rozsahu (vojna, vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav). Je spojený so zlyhaním všeobecne platných postupov, nástrojov a mechanizmov riadenia a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného obmedzenia základných práv a slobôd“.
Pojem „krízového stavu“ teda, na rozdiel od „krízovej situácie“ počíta aj s časom vojny a vojnového stavu.
Prehľad právomocí
prezident republiky |
vypovedanie vojny |
na základe rozhodnutia NR SR |
Ústavný zákon č.227/2002 |
|
vojnový stav |
na návrh vlády SR (na celom území SR) |
Ústavný zákon č.227/2002 |
výnimočný stav |
na návrh vlády SR (len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní). |
Ústavný zákon č.227/2002 |
|
vláda SR |
núdzový stav |
len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní |
Ústavný zákon č.227/2002 |
|
mimoriadna situácia |
ak rozsah zasiahnutého územia presiahne pôsobnosť okresného úradu, a obce, právnickej osoby a fyzické osoby |
Zákon č.42/1994 |
okresný úrad v sídle kraja
|
mimoriadna situácia |
ak rozsah mimoriadnej udalosti presahuje územný obvod okresného úradu |
Zákon č.42/1994 |
okresný úrad
|
mimoriadna situácia |
vo svojom územnom obvode |
Zákon č.42/1994 |
starosta obce |
mimoriadna situácia |
vo svojom územnom obvode |
Zákon č.42/1994 |
podnikateľ |
ohrozenie |
vo svojej pôsobnosti |
Zákon č.42/1994 |
Problematiku upravujú zákony:
- Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
- Zákon 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu mimo času vojny a vojnového stavu
- Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov
zdroj - www.minv.sk
Keď zaznie siréna
KEĎ ZAZNIE SIRÉNA (mimo doby pravidelného preskúšania):
- hrozí alebo vznikla mimoriadna udalosť,
- podľa tónu signálu a dĺžky jeho trvania zistite, pred čím vás varuje,
- počúvajte následnú hovorenú informáciu vysielanú rozhlasom, televíziou alebo hlásením obecného (mestského) rozhlasu.
Varovné signály na varovanie obyvateľstva sú nasledovné:
a) „VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri
možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti,
b) „OHROZENIE VODOU“ – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.
c) „KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania pre koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov
mimoriadnej udalosti.
Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Hovorená informácia obsahuje:
a) deň a hodinu vzniku alebo ukončenia ohrozenia,
b) údaje o zdroji ohrozenia,
c) údaje o druhu ohrozenia,
d) údaje o veľkosti ohrozeného územia,
e) základné pokyny na konanie obyvateľstva.
Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Preskúšavanie sirén:
- elektromotorických je spravidla každý druhý piatok v mesiaci o 12:00 hod,
- elektronických sirén je dva krát ročne, spravidla v júni a decembri.
Varovací systém sa nesmie preskúšavať:
a) v nočných hodinách,
b) v dňoch pracovného pokoja,
c) spôsobom, pri ktorom by mohla nastať zámena so skutočným varovaním obyvateľstva.
ČO UROBIŤ KEĎ ZAZNIE SIRÉNA (mimo doby pravidelného preskúšania)
1. okamžite sa ukryte
- pri pobyte mimo budovu – vyhľadajte čo najrýchlejšie úkryt, prípadne vstúpte do najbližšej budovy a požiadajte majiteľa o dočasné ukrytie (úkrytom môže byť napr. výrobný závod, úrad, kancelária, obchod, verejná budova, súkromný byt, dom a pod.),
- ak sa nachádzate v domácnosti – zhromaždite celú rodinu a byt neopúšťajte,
- ak máte deti v školách – nesnažte sa ich vyzdvihnúť, bude o ne postarané,
- v prípade, že cestujete automobilom a počujete varovný signál – zaparkujte a vyhľadajte úkryt v najbližšej budove. Ukrytie neuskutočňujte, keď zaznie varovný signál ohrozenie vodou.
2. zatvorte okná a dvere
- vytvorte izolovaný uzavretý priestor – uzavrite a utesnite okná, dvere a vetráky, odstavte klimatizáciu (netesnosti prelepte páskou, väčšie netesnosti môžete utesniť tkaninami namočenými vo vode s rozpustnými saponátmi, penovou hmotou, tmelom a pod.),
- uzavretím priestoru znížite pravdepodobnosť vlastného ohrozenia.
3. zapnite rádio alebo televíziu
- sledujte vysielanie rozhlasu a televízie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov - dozviete sa informácie o tom, čo sa stalo, prečo bola spustená siréna a varovanie obyvateľstva a čo sa bude ďalej robiť,
- v prípade výpadku elektrického prúdu využite rádioprijímač na batérie,
- telefonujte len v súrnom prípade, nezaťažujte telefónne linky, najmä nevolajte čísla tiesňového volania. Ťažko sa dovoláte a zbytočne tým komplikujete činnosť záchranárov, ktorí telefónnu sieť prednostne potrebujú.
zdroj - www.minv.sk