Pred založením obce

Pred založením obce

Udalosti pred založením obce a prvou písomnou zmienkou o Spišskom Bystrom.
Pôvodná obec Kubachy, od roku 1948 premenovaná na Spišské Bystré, leží v Hornádskej kotline, na pravom hornom toku rieky Hornád, prameniacej pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách.

Archeologický výskum Hornádskej kotliny nebol ešte systematicky vykonaný. Vieme však, že východná časť širokého údolia pri jeho vyústení, bola v praveku silne osídlená. Bola tu sústava hradísk z rôznych období na Čingove pred Spišskou Novou Vsou, veľké hradisko v Machalovciach, vysoko kultúrne mesto na Myšej Hôrke pri Spišskom Štvrtku.

Po zániku Veľkomoravskej ríše na konci 9. storočia sa začína šíriť ďalej na sever, severovýchod aj do horských kotlín severných Karpát moc uhorskej dynastie Arpádovcov.
V roku 1000 poslal pápež Silvester II. kráľovskú korunu horlivému šíriteľovi kresťanstva – Štefanovi I. Stal sa tak prvým uhorským kráľom. Maďari posúvajú svoje hranice na sever a budujú oporné body. Takým je aj Spišský hrad. Hraničné strážne oddiely sa usídľovali v opevnených osadách. Skutočnosť, že patrónom kubašského kostola je od stredoveku sv. Michal Archanjel – patrón bojovníkov, podporuje domnienku, že už v tej dobe mohla oblasť dnešnej obce slúžiť ako strážna osada. Blízko dnešnej Hranovnice totiž viedla jedna z významných cestných spojníc juhu so severom cez Vernársky priesmyk.

V 12. storočí pokračuje proces osídľovania. Noví osídlenci i šľachta obsadzujú najprv úrodnejšie a prístupnejšie oblasti. Severne od našej kotliny mali už svoje obce tzv. spišskí kopijníci, drobná spišská šľachta aj slovanského pôvodu. Obývali Betlanovce, Machalovce, Abrahámovce, Čingov…. Snahou uhorských kráľov bolo zaľudniť a efektívne využiť územie. Už koncom 12. storočia pozývajú uhorskí králi kolonistov aj z Nemecka. Usadili sa v neďalekom Spišskom Štvrtku, Hrabušiciach, Spišskej Novej Vsi, Levoči, Spišskej Sobote a na celom strednom Spiši.

V prvej polovici 13. storočia ostáva systematicky neosídlenou oblasťou stredného Spiša už len údolie horného Hornádu. Bola to síce pekná rovina, no dosť mokrá a zalesnená. Takéto územia dával kráľ často do daru cirkevným rádom.