Aktuálna teplota

23.6.2017 08:59

Aktuálna teplota:

21.1 °C

Vlhkosť:

66.2 %

Rosný bod:

14.5 °C

Predpoveď počasia

<<
>>
dnes, piatok 23. 6. 2017
24 °C 16 °C
slabý dážď, mierny západný vietor
vietorZ, 3.85m/s
tlak923.26hPa
vlhkosť58%
zrážky1.4mm

Náš mapový portál

a

Virtuálny cintorín

virtuálny cintorín

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • hu

Obsah

História opátstva

opátstvo

Založenie obce Kubachy úzko súvisí so založením kláštora cistercitov neďaleko Spišského Štiavnika.

Stručne o založení Štiavnického opátstva Založenie obce Kubachy úzko súvisí so založením kláštora cistercitov neďaleko Spišského Štiavnika.

V roku 1223 na žiadosť kráľovského komorníka a súčasne spišského župana Dionýza, daroval kráľ Ondrej II. /1205-1235/, alebo jeho syn Koloman hornú časť údolia reholy cistercitov. Kláštor založili v blízkosti Spišského Štiavnika a dostal názov Opátstvo Panny Márie na Spiši. Od 14. storočia sa preň používa názov Štiavnické opátstvo. Kláštor dostal pre svoju existenciu pomerne rozsiahle územie, asi 290 km2. Rozprestieralo sa od Spišského Štiavnika na západ Hornádskou kotlinou do Šuňavy, Štrby, Lučivnej, Mengusoviec, hornému toku rieky Poprad, Štôly a smerom na východ k zaniknutej obci Stojany, do Vydrníka až k Marcelovmu hradu na juhu.
Hneď na začiatku si opátstvo založilo hospodárske dvory. Jeden z nich bol priamo v Sp.Štiavniku, druhým sa stal dvor neďaleko dnešného Spišského Bystrého nazývaný donedávna Ugovské.

Vpád Tatárov v roku 1242 prerušil aj rozvoj kláštora a opátstva. Po ich odchode však nastáva na Spiši zvýšený kolonizačný a stavebný ruch. Cisterciti sa snažia kultivovať svoje územie. Okrem vlastného pričinenia a vykonávania ťažkej fyzickej práce si pomáhajú tým, že časti svojho územia prideľujú ľuďom, ktorí sa zaviažu založiť obce a zaľudniť ich. Dostávajú za to výsady, ako napríklad dedičské richtárstvo, miesto na postavenie domu, slobodné užívanie značných poľnohospodárskych plôch, právo vlastniť mlyn a pod. Zakladateľov obcí nazývame šoltýsmi. Takýmto spôsobom vznikli aj Kubachy.

Okolo roku 1270 pridelil opát kláštora istému Helebrantovi z obce Stojany (obec v stredoveku zanikla) rozsiahle, dosiaľ neskultivované územie, aby na ňom založil dve obce. Noví obyvatelia mali byť na 17 rokov oslobodení od všetkých poddanských dávok a poplatkov. Helebrand mal dostať pozemky na stavbu kúrie a na obrábanie do bezplatného dedičného užívania, právo na mlyn, pivovar a rybník. Helebrand bol pravdepodobne nemeckého pôvodu. Zohnal na vlastné náklady dostatok obyvateľov. Boli to Slováci, ale aj Nemci, ktorí sem prichádzali ako kolonisti. Každému pridelil miesto na postavenie domu a hospodárskych budov. Za obydlím dlhú plochu pôdy na skultivovanie. Takéto dlhé polia začínajúce už v intraviláne sa v Kubachoch nazývali prútmi. Pôvodne boli oveľa širšie, no dedením sa zužovali.

Možno povedať, že dnešná obec s presne vymedzeným chotárom vznikla v 70. rokoch 13. storočia na sútoku potokov Bystrá a Kubašok pre ich vyústením do Hornádu. Súčasne s Kubachmi založil Helebrand aj Hranovnicu.
V tomto období bol v strede Kubách postavený aj murovaný kostol, ktorého zachovaný portál obsahuje románske dekoratívne prvky. Charakter kostola je gotický.

Prvá písomná zmienka o obci je z 20. marca 1294. Potvrdzuje dohodu medzi Helebrandom a Spišským županom Baldom, ohľadne rozdelenia moci a príjmov zo založených osád. Uvádza sa ako villa Cubach. Nemecké slovo Kuh-krava a Bach-potok je najhodnovernejšie vysvetlenie názvu obce, kde bolo najdôležitejšie poľnohospodárstvo a chov dobytka. Prvými obyvateľmi neboli len Nemci, ale aj Slováci. Pomiestne názvy sú zväčša slovenské (Bystrá, Harb, Breziny, Breh, Krivé, Pecúch, Brod…), no zachovali sa aj nemecké (Kachenberg, Hobštat, Habland, Gleisafi, Glaz, Gerwald..) O osudoch Kubach v stredoveku je málo písomných dokladov.