Aktuálna teplota

25.4.2017 22:15

Aktuálna teplota:

9 °C

Vlhkosť:

87 %

Rosný bod:

7 °C

Predpoveď počasia

<<
>>
dnes, utorok 25. 4. 2017
9 °C -1 °C
jasná obloha, mierny južný vietor
vietorJ, 3.31m/s
tlak922.62hPa
vlhkosť89%

Náš mapový portál

a

Virtuálny cintorín

virtuálny cintorín

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • hu

Obsah

14. – 19.storočie

Roku 1332 je zmienka o kostole sv. Michala. V roku 1398 udelili viacerí arcibiskupi a biskupi odpustky kostolom Štianického opátstva, medzi nimi aj kostolu sv. Michala Archaniela v Kubachoch.

Roku 1433 husiti spustošili štiavnický kláštor. Vypálili aj Liptovskú Tepličku. Zdá sa, že ten istý osud stihol aj Kubachy.

Roku 1525 mala už obec pečať s kruhopisom: S: KVNIGES:BACH:1525. V 16.storočí je už v obci dobrá a uznávaná škola.

Po bitke pri Moháči / r.1526/ porazili Turci uhorské vojsko. Padol uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, obaja arcibiskupi a päť biskupov (s týmto dátumom sa spája koniec stredoveku a začiatok novoveku v slovenských dejinách a začína obdobie reformácie). Nastali boje o trón medzi spišským rodákom Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským. Levoča sa postavila na stranu Ferdinanda, zatiaľ čo časť Spiša pripadla Zápoľskému. Na Zápoľského stranu sa pridal poľský šľachtic a diplomat európskeho formátu Hieronym Laski.

21.12.1530 dal Ján Zápoľský celé opátstvo do zálohu Hieronymovi Laskému. Tým sa aj Kubachy dostali do rúk svetských zemepánov cudzieho pôvodu.

Z roku 1553 sú prvé konkrétne údaje o obci. Majiteľom Kubach bol Albert Laski. V obci bolo 9 sedliackych usadlostí – jedna patrila richtárovi, štyri boli opustené, 6 želiarskych obydlí nemalo vlastné polia. Obec mohla mať okolo 15 domov a približne 80 obyvateľov.
Roku 1564 dal Laski opátstvo do zálohu spišskému županovi Stanislavovi Turzovi.
Roku 1571 opátstvo zálohovali Turzovci majiteľovi Kežmarského hradu Jánovi Rueberovi Roku 1579 dal Ján Rueber opátstvo aj s ďaľšími majetkami v obciach trnavskému kupcovi Šebastiánovi Tokolymu. V rukách Tokolyovcov, prívržencov reformácie ostali Kubachy až do roku 1674, kedy všetky majetky opátstva prepadli štátu.

Roku 1603 sa v Kubachoch uvádza 18 domov, o dva roky neskôr len 14 domov. Šesť z nich bolo vyhorených. Obec sa však zmáhala.

Roku 1635 bolo v obci už 24 sedliackych a 16 želiarskych domov. 17 domov z nich bolo opustených. Chotár obce nebol pre poľnohospodárstvo príťažlivý, bývali aj časté povodne, preto mnohí z obce odchádzali. Okrem richtára bola v obci jedna krčma, traja pracovali na majeroch v Štiavniku a Ugovskom. Bol tu jeden tesár, obuvník,, 5 panskí juhási, 3 pastieri kráv a jeden pastier koní.

Roku 1673 podľa Hradského – v rámci rekatolizácie na Spiši, bol kostol odovzdaný katolíkom.
Roku 1676 kuruci obsadili a vypálili obec Roku 1695 dal štát majetky opátstva kolégiu Spoločnosti Ježišovej v Jágri. Tak sa stali jágerskí jezuiti vlastníkmi Kubách až do zrušenia rehole v roku 1773

Roku 1700 už bola v Kubachoch fara s fíliami v Kravanoch a Vikartovciach. Kostol bol murovaný a v dobrom stave. Obyvatelia boli Slováci. Obec mohla mať okolo 400 obyvateľov z toho 167 katolíkov a 154 evanjelikov.
Jezuiti začali hneď po svojom príchode s misijnou činnosťou, ktorá bola prerušená
Roku 1705 keď bol kubašský kostol vrátený evanjelikom.
Roku 1706 obec spolu s kostolom vyhoreli. Od tohoto roku sa zachovali matriky. Obec mala v tomto čase 66 gazdovských a želiarskych hospodárstiev. V obci bolo 33 koní, 92 volov, 108 kráv, 116 bravov a 340 oviec. Richtárom bol Michal Martalus. Vodnú silu využívali na jeden dvojkamenný mlyn, dve “foľuše”- stupy na výrobu súkna, na drvenie dubovej kôry, na výrobu krúp a lisovanie oleja.

Roku 1710 bol na kubašskú faru definitívne uvedený katolícky farár a misijná činnosť jezuitov mohla pokračovať
Na celom Spiši nastal v tomto roku veľký hladomor, ktorému padla za obeť takmer polovica obyvateľstva. V mesiacoch august- november zomrelo v Kubachoch vyše 80 ľudí. Obec mala krátko po more 497 obyvateľov. Roku 1731 kanonická vizitácia konštatovala, že kostol je v dobrom stave, po požiari je opravený a má tri oltáre. Farár- Poliak hovorí slovenský a býva v drevenej fare. Stará sa o filiálky Kravany, Vikartovce a Liptovská Teplička. V obci bol predtým špitál pre chudobných. Ľudia sú dobrí a slušní. V tom roku bolo ešte len 107 katolíkov, 328 evanjelíkov, 250 detí. Rektorom školy bol Pavol Buday.

Okolo roku 1733 v obci prevažovali evanjelici. Katolíkov posmešne nazývali Poliakmi. Zrejme podľa farára Vojtecha Siseroviča. Jezuiti však mali v obci misijnú stanicu a systematicky vyučovali deti i dospelých. Ich úsilie nevyšlo nazmar.
Roku 1736 si obec objednala novú pečať s kruhopisom: SIGILLUM PAGI KUBACH 1736 (Pečať obce Kubachy).

Roku 1746 prešlo posledných 33 Kubašanov na katolícku vieru. V roku 1753 už pristúpilo k prijímaniu 440 ľudí.

Roku 1759 bol vyhotovený prvý urbár (súpis všetkého živého i neživého v obci), ktorý písomne reguloval vzťahy medzi poddanými a Štiavnickým panstvom. Povinnosti poddaných voči jezuitom boli primerané, žiadalo sa iba toľko práce, koľko panstvo potrebovalo.

Roku 1768 zhorela drevená fara a v 1970 bola dokončená nová, murovaná, neskôr ešte trocha rozšírená. Pri kanonickej vizitácii r. 1781 sa uvádza, že kostol je murovaný a len jeho svätyňa je zaklenutá. Murovaný chór bol postavený roku 1772. Zvony boli štyri.
Roku 1771 bol zostavený druhý urbár. Okrem rôznych služobností sa uvádza pre obec mimoriadna výhoda: občania smeli páliť pálenku. V uvedenom roku bolo 78 hrncov na pálenie liehu. Polia boli len čiastočne dobré. Sialo sa žito a jačmeň pomiešaný s ovsom….. Lúk, pasienkov a lesov bolo dosť. Z lúk zviezli 90 fúr sena ročne. V obci bolo 130 gazdov, necelých 10 sedliackych usadlostí a jeden želiar.
Roku 1774 bola v obci slovenská škola s 50 žiakmi
Roku 1785 mala už obec 1138 obyvateľov, 147 domov a 198 rodín. Jeden kňaz, 128 sedliakov, 112 pomocníkov a 87 želiarov.
Roku 1796 bol cintorín ešte okolo kostola. Po nariadení Jozefa II. bol zrušený. Nový bol za farskou stodolou. Dlho však nevydržal. Bol malý a pri povodniach voda naviac vymývala truhly. Preto bol v roku 1813 založený nový cintorín na mieste zvanom Hobstad. Múr okolo neho bol dokončený v roku 1815.

Roku 1819 vyhorela celá obec. Požiar vypukol 15.marca na vyšnom konci v stodole Mateja Piša, alebo Juraja Benku. Za prudkého vetra zhorela do polnoci celá obec okrem troch domov. Zhorelo obilie v sýpkach a mnoho dobytka. Zhorel aj kostol. Len vežové hodiny a zvony zachránil učiteľ Ján Kolarovič. Biskupstvo sa rozhodlo postaviť nový kostol. Plán vyhotovil Ján Polák, základný kameň posvätil kubašský rodák, spišský kanonik Jakub Šeliga v roku 1820. Staviteľom bol kamenársky majster z Levoče. Oltáre vyhotovil rezbár Bielopotocký z Ružomberka a obrazy namaľoval levočský maliar Jozef Czauczik. Kostol bol vysvätený v septembri 1821. Bola postavená i nová murovaná fara. Škola bola umiestnená v obecnom dome, ktorý nezhorel. Obec mala 1288 obyvateľov.

Roku 1831 sa na východnom Slovensku začala šíriť cholera i s panikou, že páni chcú otráviť poddaných. Medzi prvými postihnutými obcami boli aj Kubachy. Od júla do októbra zomrelo na choleru 104 ľudí, väčšinou dospelých v najlepšom veku.

Roky 1848/49 – boli sprevádzané častými neúrodami a hladom. To všetko spolu s politickým napätím v celej Európe viedlo k revolúcii. Nevieme, aká bola situácia v Kubachoch. Iste tu boli ubytovaní aspoň rôzni vojaci. Horšia pohroma však postihla obec, keď tu v roku 1855 na choleru zomrelo 200 ľudí. Epidémia sa zopakovala ešte raz- roku 1873, kedy chorobe podľahlo len 97 ľudí, pretože liečba bola pokročilejšia.