Aktuálna teplota

22.11.2017 04:55

Aktuálna teplota:

0.4 °C

Vlhkosť:

94.8 %

Rosný bod:

-0.3 °C

Predpoveď počasia

<<
>>
dnes, streda 22. 11. 2017
4 °C -5 °C
jasná obloha, juhozápadný vánok
vietorJZ, 1.36m/s
tlak922.88hPa
vlhkosť97%
zrážky0.56mm

Náš mapový portál

a

Virtuálny cintorín

virtuálny cintorín

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • hu

Obsah

Rastliny a živočíchy

 

Rastlinstvo

Najväčší majetok štiavnického panstva tvorili lesy, v roku 1785 mali rozlohu 13 000 ha. Pri zakladaní obcí od 13. st. zásah do lesov znamenala premena ich časti pastvou a ťažbou, holorubmi i jednotlivým výberom pre potreby stavebného a palivového dreva. Prevažná časť lesov zostala ale nedotknutá a zachovala si pralesovitý charakter až do polovice 15. st.

V čase osídľovania územia, zásahy ľudí do lesa príroda svojou regeneračnou schopnosťou zacelila a odstránila. Najstaršie historické využívanie lesov ako poľovníckeho revíru tiež výrazne neovplyvnilo stav lesov. V lesoch mali väčšie zastúpenie jedľa a buk. Občasné lesné kalamity zasiahli prevažne smrečiny.

Rozsiahlejším ľudským zásahom do lesov bola valašská pastva oviec a kôz v 15. a 16. st., postihujúca hlavne hrebeňovú časť lesov, ktorá zničila zmladené a mladé, ale už väčšie výhonky. Lesy ustupovali aj pri príprave letniny na zimné kŕmenie valašského dobytka.
Ťažba dreva a pálenie uhlia zasiahli lesy v menšej miere ako lesy, ktoré boli bližšie k banským a hutníckym centrám na Spiši. Pálenie uhlia sa uskutočňo-valo, ale palivo sa dorábalo z odpadu, z haluziny a vrcholcov. Ťažba dreva na predaj sa začala rozsiahlejšie uskutočňovať až od 18. st. Prevažná časť produkcie panstva sa predávala do drevoskladu spolu so smrekovou kôrou. Kôru predávali do továrne na trieslo v Liptovskom Hrádku, predaj dreveného uhlia smeroval do banských a hutníckych oblastí, predaj stavebného úžitkového dreva, najmä z častí gravitujúcej k Váhu až na dolniaky. Ťažilo sa holorubom.

Podľa hospodárskych plánov biskupských lesov z rokov 1885-1887 zmladzovanie lesov sa ponechávalo na prírodu, ale začalo sa aj s umelým zalesňovaním sadbou smreka. Tým zastúpenie smreka stúpalo. V listnatej hospodárskej skupine sa predpisovalo postupne nahradiť dub a ostatné listnáče smrekom a sosnou, ako stromov rentabilnejších. Prebierky sa vtedy nerobili. Smrekové sadenice sa získavali vo vlastných škôlkach a z vlastného zberu semena. Bolo nariadené spaľovanie haluziny. Výsledky zalesňovania boli marené občasným suchom.
Rúbalo sa na jar, na jeseň kmene spustili do doliny a v zime dopravovali na snehu a vozili do drevoskladu. Doprava stále smerovala k Čiernemu Váhu. Rozšírenie ťažby nastalo postavením Košicko – bohumínskej železnice v roku 1872. Drevo sa vozilo aj do Hranovnice a Spišského Bystrého, kde boli píly.
Zastúpenie smreka stále rástlo. Zalesňovanie sa stalo jedným zo základných úsekov lesného hospodárstva.

Prevažnú časť územia zaberajú lesy, najväčšie plochy v lesoch zaberá smrek. Zaberá čisté porasty vo výške 1 100 – 1 200 m až po prirodzenú hornú hranicu lesa. Výrazne sa uplatňuje aj v lesných spoločenstvách nižších polôh. Jedľa je roztrúsená v nižších polohách v smrečinách, smrekovec rastie na skalnatých miestach, v podobných podmienkach rastie aj borovica lesná. Tam sa zachovali prevažne teplomilné spoločenstvá ostríc so smlzom pestrým. Roztratený je javor horský. Z krovín je najčastejšia vŕba. Borievka pod vplyvom lesných zásahov ustupuje zo svojich pôvodných stanovíšť.

Geografická poloha, geologický podklad, pôda a klimatické podmienky majú rozhodujúci vplyv na druhové zloženie rastlinstva. Lesy, lúky a pasienky sú pestro rozkvitnuté počas celého vegetačného obdobia. Na jar kvitne prvosienka vyššia, fialka voňavá, nátržník sedmolistý a púpava lekárska. Najčastejšie letné druhy sú šalvia lúčna, ďatelina lúčna, margaréta biela, jastrabník pomarančový, kozia brada, zvončeky, iskerník prudký, dúška materina, ľubovník bodkovaný, jahoda obyčajná, repík lekársky, rebríček obyčajný. Na jeseň nevädza poľná, vstavače, kružtíky, ľalia zlatohlavá, plavúň obyčajný, prvosienka pomúčená, žltohlav európsky a fialky.
Lesy sú na kvitnúce rastliny chudobné, rastú tam hojne čučoriedky, brusnice, ďalej papraď samčia, papraďka alpínska, rozsiahle sú porasty machov a lišajníkov, hlavne v horskej hranici lesa. K charakteristickým rastlinám smrečín patrí metlina krivoľaká, kyslička obyčajná, chlpaňa lesná a belasá, smlz chlpatý.

Okolo vodných tokov rastie brehová vegetácia, nájdeme tam hojné porasty vŕb, jelše lepkavej, vtrúsene aj jaseňa štíhleho. V krovinatom poschodí rastie baza čierna, kalina obyčajná, krušina jelšová, jelša sivá. Z bylín sú to zárasty deväťsilov, pichliača, žihľa dvojdomej, pakostu lesného a záružlia močiarneho. Významné sú trsy paprade samčej.
O rastlinstve národnej prírodnej rezervácie Hranovnická dubina píšeme na inom mieste.

Prirodzené trávnaté spoločenstvá : starček hájny, zvonček alpínsky, jastrabník, poniklec biely, časté sú porasty psice bielej, soldanelky karpatskej. Rastie tu aj šafran Heuffelov, poniklec biely, kozia brada, nevädza lúčna, ďatelina horská, klinček kartuziánsky, žltohlav európsky.
Najpestrejšie čo do množstva druhov sú trávnaté spoločenstvá Kozích chrbtov. Z tráv tu rastie bodliak sivý, marinka farbiarska, pichliač lepkavý, prerastlík kosákovitý, rebrica horská, králik chocholíkovitý, hadimor španielsky.

 

Živočíšstvo

Lesy Hornádskej doliny boli od nepamäti husté a súvislé. Ján Vencko uvádza, že pred osídlením doliny boli lesy také husté, že “veverice nepotrebovali zísť zo stromu od Liptova až po Vydrník”.
Lesy poskytovali výborné skrýše a hojnú potravu pre rozmanitú zver. V roku 1275 bolo vydané krakovským kniežaťom Boleslavom povolenie na lov všetkej zveriny, nevynímajúc bobrov. O ich výskyte v tomto prostredí svedčí aj názov lesného honu Bobrovisko.

Poľovníctvo a rybárstvo bolo prvým využitím hlbokých pralesov. Celá zeme- pánska vrchnosť využívala a chránila svoje právo poľovačky. V 18. st. podľa nariadenia panovníka zemepáni trikrát ročne poľovali na škodnú zver. V roku 1816 kráľovská komora ocenila ročný dôchodok panstva z poľovačky na 40 zlatých. Od 19. st. sú doklady o pravidelných poľovačkách na medveďov a vlkov. Zachovali sa aj údaje o love rysov, jazvecov, divej mačky, vydier, jeleňov a líšiek. Z vtákov sa poľovalo na orly, jastraby, sokoly, kačice a vodné sliepky. Jelene sa dostali do lesov opátstva zo susedných revírov muránskeho panstva. Potoky panstva boli veľmi bohaté na ryby, na ryby bol bohatý aj Hornád.

Veľkým a stálym nebezpečenstvom pre obyvateľov boli vlci a medvede. V roku 1816 “Tepličania prosia o pomoc proti vlkom, ktorí tu roztrhali 12 ku- sov rožného statku”. V roku 1821 v Hranovnici roztrhali vlci mnoho oviec. V roku 1831 v Štiavniku roztrhali dva kone. Ako ochrana proti vlkom slúžili “vlčie jamy”, boli v každej obci.
Vrchnosťou boli stanovené odmeny za zastrelenie rôznych druhov zvierat. V rokoch 1835-1845 za zastrelenie medveďa sa vyplatili dve zlatky a tridsať grajciarov, za zastrelenie srnca jedna zlatka, za zajaca tridsať grajciarov, za rysa v roku 1875 až 25 zlatiek (Ján Vencko).
Medvede po spáchaní veľkej škody boli strieľané každý rok. V roku 1885 išiel otec Jána Vencku so svojím šindliarom po drevo do panského Bobroviska. Tu našli v potôčiku pri strmej skale čupieť mohutného medveďa. Ján Vencko opisuje stretnutie s medveďom: “S preľaknutým koňom sa už cúvnuť nedalo. So strachom, presvedčiac sa , že medveď je ťažko ranený, dlhými drúkmi ho z onej skaly na zem porazili, sekerou mu hlavu dodrúzgali a korisť do štiavnického kaštieľa odviezli.” Tomáš Kundis počas prvej svetovej vojny zastrelil medveďa v kubašskom chotári. Rok 1979 bol taký, aký sa vôbec neočakával, hoci podľa predpovede Martin prišiel na ” bielom koni “. Predvečer pred Martinom začalo snežiť a snehu napadlo toľko, že sa dalo predpokladať roztopenie snehu až kedysi na jar. Vtedy blízko dediny sa objavila svorka vlkov, čo sa predtým nestávalo.
Kráľovohoľská časť Nízkych Tatier je jediným miestom stredného Slovenska, kde spolu žijú všetky naše veľké šelmy – medveď, rys a vlk. Počet medveďov sa v tejto oblasti odhaduje na 10 kusov. Rys je spolu s vlkom regulátorom početného a zdravotného stavu jelenej zveri. Vlk sa tu rozmnožil hlavne v čase, keď sa zaviedla jeho ochrana v období vyvádzania mladých.
Z malých šeliem sa tu hojne vyskytuje líška, jazvec, kuna lesná, lasica a hranostaj. Z drobných cicavcov tu žije plch hôrny, piskor vrchovský. V lesnom pásme sa vyskytuje zajac.
Z poľovnej zveri žije tu zver jelenia, srnčia zver vzhľadom na drsnejšie podmienky žije v menšom množstve. V blízkosti polí, v podhorských lúkach sa často vyskytuje diviačia zver.
V pralesovitých partiách lesov žije jariabok hôrny a hlucháň, tetrov na hrebeňovitých holiach a horských lúkach.
Z plazov v oblasti žije jašterica obyčajná a živorodá, slepúch krehký, užovka obyčajná a vretenica. Zo žiab je najpočetnejší skokan hnedý, menej ropucha. Z mlokov hlavne po dažďoch je vidieť salamandru škvrnitú.

Väčšia časť vôd patrí do pstruhového pásma, ich typickým zástupcom je pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý a obyčajný, čerebľa a slíž. V Hornáde žije mihuľa potiská.

Z lesných druhov vtákov v oblasti hniezdi krivonos obyčajný, tesár čierny, ďubník trojprstý. Z dravých vtákov orol krikľavý, včelár obyčajný, jastrab veľký, jastrab krahulec, sokol myšiak. Z ostatných druhov vtákov pinka obyčajná, červienka obyčajná, sýkorka uhliarka, sýkorka čiernohlavá, sýkorka chochlatá, penica čiernohlavá, hýľ obyčajný, drozd čierny, drozd plavý, drozd veľký, holub hrivnák, ďateľ veľký, kukučka obyčajná, sojka obyčajná.
Na poliach a lúkach žije škovránok poľný, prepelica poľná, straka obyčajná, strakoš obyčajný.
Vtáky vodných tokov : rybárik obyčajný, trasochvost horský, trasochvost biely, vodnár obyčajný a kačice.