Aktuálna teplota

30.5.2017 07:15

Aktuálna teplota:

27.3 °C

Vlhkosť:

39.3 %

Rosný bod:

12.3 °C

Predpoveď počasia

<<
>>
dnes, utorok 30. 5. 2017
26 °C 8 °C
slabý dážď, západný vánok
vietorZ, 1.42m/s
tlak928.56hPa
vlhkosť40%
zrážky2.14mm

Náš mapový portál

a

Virtuálny cintorín

virtuálny cintorín

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • hu

Obsah

Geológia a vodstvo

 

Geologická stavba

Sledované územie má horský ráz, je zarastené väčšinou ihličnatým lesom. Vikartovský chrbát je tvorený paleobazalitmi – bázickými horninami Chočského príkrovu a má bohatú tektonickú minulosť. Do dnešnej polohy bol presunutý od juhu, pričom sa o niečo zdvihol. Okrem toho sa celý chrbát posunul v horizontálnom smere na juh, čo ovplyvnilo tektoniku flyšu na strane chrbta.

Mandľovcové paleobazalty sú najrozšírenejšie v okolí Kvetnice. Sú s dutinami a s rôznou mineralogickou výplňou. Výplň mandlí môže byť jednoduchá – chalcedónová, chloritová, karbonátová alebo zložitá, v ktorej sa nachádzajú viacnásobné kombinácie spomenutých jednoduchých výplní.
Oblasť je pomerne bohatá na minerály. V dutinách sa nachádzajú : epidot, hematit, chalcedón – achát, chlority spolu s kremeňom v mandliach , kalcit, kremeň – ametyst, záhneda, opál, pyrit. Primárne minerály: baryt, bornit, galenit, chalkopyrit, pyrit, sfalerit, zlato. Sekundárne minerály: azurit, covellin, chalkozin, limonit, malachit.

Bol zaznamenaný aj výskyt meďných nerastov. Toto zrudnenie je bez priemyselného významu, geneticky je viazané na masívy paleobazaltov. V kameňolomoch Kvetnica a Dubina sa ťaží veľmi kvalitný stavebný kameň na stavbu ciest – jeden z najkvalitnejších na východnom Slovensku. Medzi vrstvami kameňa možno nájsť niekoľko zaujímavých minerálov, napríklad achát. Kameňolomy sú bohaté na mandle, tvorené minerálmi.
Rudné minerály sa v oblasti nachádzajú vo forme tenkých žiliek, ktoré sú čisté alebo viazané na minerály.

Svoj doterajší vzhľad začala oblasť naberať približne pred 280 miliónmi rokov, v období karbónu v prvohorách. Od permu, posledného obdobia prvohôr, ktoré trvalo 50 miliónov rokov, až po začiatok druhohorného obdobia triasu, prebieha- la v oblasti sopečná činnosť, ktorá vytvorila pohoria. Základnou horninou sú hnedo až červeno – hnedo, alebo zeleno sfarbené melafýry – paleobazalty.
Cez obdobia triasu, trvajúceho 38 miliónov rokov sa na paleobazaltoch tvorili rôzne minerály – napr. kremeň, olivín, amfibol a rôzne živce. V období paleogénu v treťohorách, približne pred 50 miliónmi rokov, sa povrchové časti menili výraznou eróznou činnosťou.
V štvrtohorách voda z riek Poprad a Hornád naplavila rôzne piesky a štrky. Sú viditeľné, pretože boli úplne odstránené eróziou.

 

Vodstvo

Západné Karpaty, zaberajúce prevažnú časť územia Slovenska, sú označované za strechu strednej Európy. Spod masívu Tatier, Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria vyteká na všetky strany väčšina významných slovenských riek.

Hlavné európske rozvodie sa stotožňuje zväčša s hranicou Poľska. Rozvodie z nej odbočuje na juh do vnútra Slovenska, vo Vysokých Tatrách na Čubrinu a postupuje rázsochou Patrie na kotlinové štrbské rozvodie, ďalej sa po pásme Kozieho chrbta obracia na východ medzi Hornád a Poprad a z neho zostupuje na nízke kotlinové rozvodie medzi Popradom a Gánovcami. Odtiaľ prechádza Levočskými vrchmi na sedlo Pusté pole a na Čerhovské vrchy, za nimi sa opäť hlavné európske rozvodie stotožňuje so Slovensko – poľskou hranicou.

Na nami sledovanom území, severné svahy Kozích chrbtov odvodňuje rieka Poprad a vody patria do úmoria Baltského mora, južné svahy odvodňuje rieka Hornád a vody patria do úmoria Čierneho mora. Na tomto úseku spätnou eróziou sa potoky dostali bezprostredne pod hlavný hrebeň európskeho rozvodia. Je pravdepodobné, že v budúcnosti dôjde k pirátstvu medzi riekou Poprad a Hornád a tým aj k pirátstvu medzi Baltským a Čiernym morom.

Nie sú potoky ako potoky. Tieto naše dva nie sú dlhé a v hornom toku ani nie široké. Hádam ich aj preskočíme, ak sa trochu pochlapíme. Ich vody sa často strácajú vo vysokej tráve, ich brehy sú porastené krovinami. Takýchto potokov je na Slovensku viac. Tieto dva však pramenia v prekrásnom prostredí Nízkych Tatier a hlavne, sú bytostne spojené s našou obcou.
Jeden z potokov rozdelil dedinu na dva rady domov, presnejšie, okolo jeho brehov si ľudia začali stavať obydlia. Druhý si veselo zurkotal popri dedine. Obidva tečú v zákrutách, raz tečú hravo, inokedy, keď boli plné vody, vedeli na- robiť veľa zla. Hore, podľa našich pomerov, majú vysokohorský ráz. V skalnatom koryte hučia rovnako obidva. Dakedy poháňali mlyny, okolo nich na lúkách sa močil ľan. Jeden dal meno dedine, druhý dal meno doline, kedysi i dnes hojne vyhľadávanej a navštevovanej.

Nie sú potoky ako potoky, tieto dva sú nerozlučne spojená s dedinou.
Spišské Bystré leží okolo potoka Bystrá. Potok premení v dvoch vyvieračkách. Prvá sa nachádza v nadmorskej výške okolo 1400 m na severozápade pod Smrečinským sedlom. Druhá je vo výške 1299 m už v doline medzi Úplazom a krasovou poľanou Smrečiny. Potok sa spočiatku derie na sever úzkou dolinou a veľkými rúbaniskami popri poľovníckej Vlčej chate, potom od pravého prítoku Mokrej tečie veľkým oblúkom na severovýchod popri horárni Bystrá a horárni Vinné. Za obcou akoby sa potok rútil do brehov Vysovej a zdalo by sa, že niekedy slabší Hornád sa k Bystrej pripája. No Bystrá popri hranovnickom Hotbachu a Vernárke je jedným z hlavných prítokov – junákov Hornádu.
Bystrá má jedného mladšieho brata – Kubašok, ten vyviera pod Človečou hlavou a s väčším bratom tečie rovnomerne a bol by tak tiekol a žblnkotal slobodne aj naďalej poza dedinu a pri Ugovskom by sa vlial do Hornádu. Jeho tok zmenil človek. Občania obce potrebovali viac vody pre dobytok, pre seba a Kubašok previedli do obce, tam sa aj vlieva do Bystrej. Stalo sa tak asi v roku 1916.

 

Prítoky

Bystrá : Mokré, Genckova, Široké, Vinné, Kremeňová, Gremhaj.
Kubašok : Koľvač, Jeburova, Borovnisko, Skalnatý závoz.

Celé sledované územie je veľmi lesnaté. Je tvorené rozsiahlymi lesmi Nízkych Tatier a Kozích chrbtov. Územie má priaznivú retančnú a retardačnú schopnosť. Územie je preto vodohospodársky veľmi dôležité a bude dôležité aj pre budúcnosť vzhľadom na vysoké atmosferické zrážky v tejto oblasti, celkovú lesnatosť a pre početnosť a výdatnosť prameňov, prevažne svahových.